reklama

MIH NET – Tu nie sú míny

Tento cez šablónu nastriekaný nápis na budove reálneho gymnázia v Bratislave bol neskôr chránený sklom. Dnes je na tomto mieste budova najvyššieho súdu, v ktorej sídli Ministerstvo spravodlivosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Udalosti posledného storočia boli zaujímavé. Na ulici bol červený asfalt, ktorý som obdivoval ako dieťa . Boli v ňom diery od črepín z bojov z II. sv. vojny.

Na tento asfalt počas kultúrnej revolúcie hádzali knihy z okien kapucínskeho kláštora, keď sme všetko prerábali na robotnícky rozmer. Na tomto asfalte bolo moje ranné stretnutie s tankami po nočnom obsadzovaní Bratislavy a likvidácii „kontrarevolúcie“. Tank mieril na budovu rozhlasu, ktorý i tak ešte týždeň slobodne vysielal.

Budova gymnázia slúžila roky ako časť Univerzity Komenského, boli v nej analytické laboratóriá. Potom ju nahradila budova Najvyššieho súdu. Pred touto budovou som stretol v tejto novej ére dobre oblečených starcov, ktorí sa objímali a spomínali. Zvítal som sa s viacerými, boli to priatelia môjho otca, ktorých priateľstvá boli ozaj na život a smrť, lebo sa uzavreli v podmienkach boja o prežitie politických väzňov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V tejto budove získal novú kvalifikáciu zámočníka dlhoročný expredseda Najvyššieho súdu, samozrejme podľa zákona.

Dnes v tejto budove sa rozhoduje o všeličom. Aj o osude detí, ktoré mali to nešťastie, že ich rodičia si nevedeli nájsť trvalú spoločnú cestu životom a neboli schopní im vytvoriť optimálne prostredie pre ich rozvoj. To, že rozvody sú rozšírené v celej spoločnosti, vieme. Ale akosi nechceme pripustiť, že nie rozvádzajúci sa rodičia sú hlavní aktéri, ale ich spoločné deti by mali byť tie, na ktoré by sa mal brať ohľad. Ináč by sme nemohli byť svedkami necitlivého brania detí majúceho charakter štátom organizovaného únosu, tak, ako to bolo pred nedávnom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pani ministerku Žitňanskú poznám dlho. Mali sme nie jednu debatu o hodnotách. Vážim si ju a aj jej vyjadrenia ohľadom tohto prípadu mi dávajú nádej, že sa úprimne hľadá spravodlivosť. Citujem ju bez jej dovolenia:Dnes sme dali do pripomienkového konania návrh novej vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých.

Výkon takéhoto rozhodnutia je nešťastná situácia, pretože jej spravidla predchádza vážne zlyhanie v rodine. Rozhodnutí sa zrejme nikdy nezbavíme, ale ak sa už dejú, je dôležité, aby sa postupovalo podľa istých štandardov a s potrebnou mierou empatie. Náš návrh preto zohľadňuje tri základné princípy z Dohovoru o právach dieťaťa, t.j. princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, princíp rešpektovania práv dieťaťa a tiež princíp vypočutia názoru dieťaťa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tieto dni prebieha pripomienkové konanie. Zaráža ma, že predložený text vyhlášky nezohľadňuje skutočnosť, naznačenú v posledných tendenciách, ktoré sa čoraz častejšie objavujú a ktoré sme sa zaviazali plniť prijatím Dohovoru o právach dieťaťa. Dieťa nie je vec, ale je to človek. Doteraz sme svedkami, že akýsi súd si osobuje právo rozhodnúť o dieťati bez vypočutia dieťaťa. A tu nastáva problém. Ak dieťa je u jedného z rodičov, tak asi na základe rozhodnutia súdu. Alebo bez rozhodnutia súdu aj celé roky, a ako prax ukazuje, stáva sa to vtedy, ak rodičom, ktorému je odopieraný styk s dieťaťom nešťastník otec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keby som nebol intímnym svedkom mnohých rozpadov manželstiev, alebo v poslednej dobe aj neformálnych zväzkov, kde vždy sú deti, tak by som asi neveril. že existuje syndróm zavrhnutého rodiča (Parental alienation syndrome) skratka PAS. Dieťa, ktoré žije určitú dobu s jedným rodičom počuje od neho iba, že ten druhý je potvora, ktorá urobila len zlé skutky, bola neverná, možno ma podvádzala, pila a ja ešte neviem čo všetko. Ak sa do tohto procesu zapoja aj svokrovci, tak namiesto sanovania, usporiadania vzťahov rodičov, nastáva peklo.

PAS je známy dlho, je popísaný v mnohých serióznych literárnych prameňoch (dokonca aj ako interná norma Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny). Napriek tomu je tu skupina, ktorým je asi prednejšie čosi, čo som zatiaľ neidentifikoval. Nie sú dôležité deti, ktoré sú používané ako náboje do striel na bombardovanie bývalého partnera s ktorým vo veľkej láske splodili dieťa, ale akési „korektné vyjadrenia“.

Predvčerom, t.j. 8.6.2016 sa na Ministerstve spravodlivosti SR uskutočnilo odborné stretnutie na tému "Syndróm zavrhnutého rodiča a rozhodovanie o maloletých." Cieľom uvedeného stretnutia bolo upozornenie na to, že koncept "syndróm zavrhnutého rodiča" prenikol do slovenskej klinickej, sociálnej a súdnej praxe a negatívne ovplyvňuje rozhodovanie orgánov verejnej moci a súdov vo veciach týkajúcich sa maloletých. Viac: https://www.istp.sk/clanok/10809/Syndrom-zavrhnuteho-rodica-a-rozhodovanie-o-maloletych

Zo spoločného vyhlásenia citujeme: "Teóriu o syndróme zavrhnutého rodiča (ďalej len "SZR") vytvoril pred vyše tridsiatimi rokmi americký psychiater a psychoanalytik Richard Gardner. Ďalej: V Slovenskej republike je záväzne platná Medzinárodná klasifikácia chorôb MKCH 10 (ICD-10), v tejto klasifikácii spomenutý SZR (PAS) nie je uvedený, preto nie je možné stanovovať ho ako diagnózu, ale ani popisne ako syndróm. SZR nie je prítomný ako diagnostická jednotka ani v klasifikačnom systéme používanom na americkom kontinente DSM 5. Negatívne stanoviská ku konceptu PAS/PAD vyjadrili významné zahraničné profesijné organizácie a inštitúcie. V tomto ohľade napríklad Národná rada sudcov rodinných súdov a súdov pre maloletých (NCJFCJ) uviedla, že akýkoľvek dôkaz, že účastník konania o zverenie dieťaťa trpí SZR by mal byť vyhlásený za neprípustný.

Toto je rozhodujúce: Zároveň uvádzame, že podľa judikatúry ESĽP najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. ESĽP v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. ... Je zrejmé, že problémy pri realizácii styku detí s rodičmi predstavujú komplexný fenomén. Každý prípad si vyžaduje dôkladné psychosociálne zhodnotenie rôznych faktorov, ktoré môžu prispievať k narušeniu vzťahu rodič – dieťa a následne aj aplikáciu viacerých metód terapie, vrátane psychoedukácie, individuálnej terapie, a ak je to vhodné aj terapie rodič – rodič, rodič – dieťa či spoločnej rodinnej terapie. V tejto súvislosti treba zároveň zdôrazniť, že pre intervencie majú byť smerodajné potreby dieťaťa a nie práva rodiča."

Tak je Syndróm zavrhnutého rodiča problémom, naozaj existuje, alebo jednoducho neexistuje? Jednoduchšie je tváriť sa, že neexistuje. Konečne to tak činí aj Medzinárodná klasifikácia chorôb MKCH 10 (ICD-10). Máme skúsenosť, že je to obvyklý spôsob riešenia problémov v histórii. Poniektorí vedia, že napr. v Spojenom kráľovstve bola dlho povolená rýchlosť automobilov zhruba 5 km/hod a pred automobilom musel ísť niekto s červenou zástavkou upozorňovať na blížiace sa nebezpečenstvo. Celá Európa (okrem Cypru, ktorý bol pod nadvládou Veľkej Británie) dnes jazdí vpravo. Na ostrove vľavo. Vždy boli akosi onakvejší, predsa boli na ostrove! Aj Slovensko bude ostrovom, lebo závery jasne hovoria o tom, že treba pristupovať citlivo, ale aj o neexistencii toho, prečo treba pristupovať citlivo!

Považujem za nekorektné, že takáto konferencia sa udiala bez vedomia členov Výboru pre deti a mládež a Výboru pre rodovú rovnosť (predpokladám, že ako člen by som mal dostať túto informáciu) a tesne pred ukončením pripomienkového konania LP/2016/428 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých a svojím spôsobom prejudikuje výsledok pripomienok. Preto upozorňujem na http://www.peticie.com/mpk-lp-2016-428_vyhlaska_vykon_rozhodnutia_vo_veciach_maloletych, kde je viac podrobností k pripomienkovanej vyhláške a kde sú zohľadnené pripomienky účastníkov platformy - Právo dieťaťa byť počuté – CRC/C/GC/12 – 6-2016.

Dieťa nie je náš majetok! Chovajme sa k nemu ako plnohodnotnému človeku s ľudskou dôstojnosťou!

Stanislav Trnovec

Stanislav Trnovec

Bloger 
  • Počet článkov:  140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som slobodný človek. Sloboda je okrem života najfantastickejší dar, ktorý som dostal. Denne stojím v nemom úžase pred zázrakom života, tohto tajomstva sa neviem nabažiť. Každý deň je DAR, za ktorý nestíham ďakovať. Predseda Klubu mnohodetných rodín, viceprezident FEFAF, člen administratívneho výboru COFACE. Teda písať budem o rodine. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu