Na programe bolo 11 bodov. Budem sa venovať len jednému, a to informácia ministra spravodlivosti SR o stave prípravy ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domáceho násilia a boja proti nemu http://www.radavladylp.gov.sk/celostatna-stategia-ochrany-a-podpory-ludskych-prav-v-sr/. Tento Dohovor je skôr známy ako Istanbulský dohovor, podľa miesta jeho podpísania.
Slovenská republika v máji 2011 v Istanbule podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu nasilu a o boji proti nemu. Ministerka spravodlivosti , pani Lucia Žitňanská sa vtedy zaviazala a vládne uznesením č.297/2011 potvrdilo, že do konca roku 2013 sa má predložiť vláde návrh na ratifikáciu tohto dohovoru. Po schválení vládou mal byť dohovor predložený do parlamentu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou a potom prezidentovi na ratifikáciu. Napriek tomu ešte nebolo isté, či Istanbulský dohovor bude platný, lebo podmienkou platnosti dohovoru je, že ho ratifikuje aspoň 10 štátov signatárov vrátane najmenej 8 členských štátov Rady Európy. Po splnení tejto podmienky a uložení ratifikačnej listiny SR mal byť platný aj pre nás, Slovenskú republiku.
Príjimanie Istanbulského dohovoru prebieha v Európe s enormnými ťažkosťami. Preto napr. European Wommens Lobby - Európska ženský loby, feministicky orientovaná organizácia spustila kampaň na podporu dohovoru, nakoľko od jeho podpísania už uplynulo dva a pol roka a ešte stále nie sú splnené podmienky pre jeho všeobecné prijatie.
Príčiny odmietania treba hľadať na rôznych miestach. Cieľom Dohovoru je potláčanie násilia voči ženám. Tento legitímny cieľ sa všeobecne víta a podporuje. Podobne aj potláčanie násilia a efektívny boj proti nemu sa považuje za dôležitú úlohu štátu. Zavádzanie nejednoznačne definovaných nových pojmov je hľadiska zabezpečenia pojmovej určitosti aplikácie ľudských práv nebezpečné. V Európe sa rozvinula rozsiahla diskusia, čo je prirodzené. Ide o prvý európsky právny nástroj na vytvorenie komplexného právneho rámca na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Treba si uvedomiť, že dohovor sa nevzťahuje len na ženy http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+OQ+O-2013-000083+0+DOC+XML+V0//SK. Strany dohovoru sú nabádané (Komisia dala vysvetlenie, že ženy sú uvedené ako príklad skupiny najviac ohrozenej, ale výslovne menuje aj ostaných), aby jeho ochranný rámec uplatňovali aj na deti, mužov a staršie osoby, ktoré sú vystavené domácemu násiliu http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=CRE&reference=20131008&secondRef=ITEM-015&language=SK. Do teraz ho ratifikovalo 8 krajín, Albánsko, Bosna a Herzegovina, Čierna Hora, Portugalsko, Rakúsko, Srbsko, Taliansko a Turecko. Zaujímavé je, že Bosna a Herzegovina 7.11.2013, Rakúsko 14.11.2013 a ako posledné Srbsko 21.11.2013.
Začiatkom decembra som sa pýtal vysokého štátneho úradníka z Turecka na Istanbulský dohovor a ich postoj ako krajiny na jednej strane s veľkým násilím voči ženám a na druhej strane majúcej sa stále bližšie k islamu. Odpoveď mi najprv nechcel dať, hoci mi ju sľúbil. Nakoniec to komentoval takto, je síce pravda, že sme ju podpísali ako prvý, ale asi sme najprv urobili krok a teraz nevieme ako späť. Zrejme to súvisí aj s prehodnocovaním postojov Turecka voči EÚ.
Po dnešku je ale všetko inak.
Proces ratifikácie Istanbulského dohovoru je spomalený. Pôvodne mal byť podpísaný do konca tohto roku, najnovší termín je až niekedy v roku 2016. Dôvody na dnešnom zasadaní Rady uviedol zástupca Ministerstva spravodlivosti: 105 subjektov žiadalo MS SR o pozastavenie alebo úplné prerušenie a to nie len z mimovládnych organizácií, ale aj podnikateľských subjektov. MŠ pripravilo štúdiu, právnu analýzu, ktorá vykonáva analýzu právneho prostredia, ktoré by bolo treba harmonizovať. Táto štúdia je na internom pripomienkovom konaní. Na druhej strane viacero už zrealizovaných zmien akceptovalo podmienky Dohovoru, napr. Trestné právo. Harmonizácia je dlhodobý proces a preto, že v roku 2015 sa má prijať relatívne veľa legislatívnych zmien, nie je reálne prijať Istanbulský dohovor pred rokom 2016.
Predstavitelia viacerých mimovládnych organizácií prejavili počudovanie nad požiadavkou predĺžiť proces prijímania Dohovoru. Paradoxom je, že práve dnes Vláda prijala Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 - 2019 (ďalej NAP), ktorý sa odvoláva práve na Istanbulský dohovor.
Asi NAP bude musieť priniesť novšiu verziu. Je to dokument, ktorý sa vyvíja a preto predpokladám, že prijem aj to, čo obsahuje Akčný plán na vykonávanie Štokholmského programu (KOM (2010) 171), ktorý kladie dôraz na ochranu obetí trestných činov vrátane žien, ktoré sa stali obeťami násilia alebo mrzačenia pohlavných orgánov, a predkladá ucelenú stratégiu EÚ pre boj s násilím založeným na rodovej príslušnosti. Teda je z čoho čerpať. NAP neobsahuje celé časti spoločného programu EÚ.
Charta žien predpokladá, v rámci príslušných právomocí, zavedenie uceleného a účinného rámca opatrení na boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti a ďalšie opatrenia, napríklad v oblasti trestného práva. Tieto opatrenia, ani pomoc obetiam násilia NAP nespomína.
Rozsiahly program DAPHNE o boji s násilím, ktorý bol v poslednej dobe rozšírený aj na ostatné rizikové skupiny okrem žien, ako deti, starí ľudia, postihutí a muži tak isto NAP neobsahuje.
Práce na boji s násilím sú len vtedy úspešné, keď aktéri si vytvárajú násilie na sebe. Snažil som sa priblížiť atmosféru a všetko ostatné pre tých, ktorí si myslia, že jednoducho tresknem po stole, a všetko je vybavené.
