Kongres bol určený len pre úzky okruh odborníkov. Bolo nás asi 60 účastníkov, vysokoškolskí profesori, pracovníci OSN zo Ženevy, ústavní sudcovia. Témy veľmi zaujímavé, pre mňa, hladného po znalostiach, poučné.
Ale aby som sa vrátil k tomu, čo som sľúbil.
Naša Ústava ako moderný dokument odvolávajúci sa na Všeobecná deklaráciu ľudských práv prevzala ochranu života od počatia do svojho textu. Účastníci vstali, a začali spontánne tlieskať. Zostal som ticho, vyhŕkli mi slzy. Nikdy ešte pred tým, ale ani potom som nezažil také poctenie Slovenska.
Je mi úprimne ľúto, že tento článok ústavy náš Ústavný súd relativizoval tento článok rozhodnutím http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=111774. Zaujímavé vysvetlenie poskytuje istá feministicky orientovaná stránka, že ÚS bol postavený pred možné dve alternatívy: buď zakáže umelé prerušenia tehotenstva, alebo sa prispôsobí zákonu 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb.
Aby sa nezdvihla búrka odporu z hociktorej strany, chcem len priniesť informáciu, že som za zvýšenie zodpovednosti konania, ktoré podporoval pred tým vypracovaný návrh zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorý bol natoľko moderný, že predbehol vo svojich požiadavkách svoju dobu a preto neprišiel ani na pretras.