Strata zdravého rozumu, alebo?

Autor: Stanislav Trnovec | 8.11.2014 o 11:22 | Karma článku: 5,85 | Prečítané:  490x

Minulý týždeň poslanci Národnej rady hlasovali o tzv. voľnej nedeli. Hoci sa moje očakávanie splnilo, dúfal som v iný výsledok. Vyjednávanie ako na trhu s postupným spúšťaním ceny voľna iba na štátne sviatky je ľudsky nedôstojné. Presne aj argumentovanie ekonomikou, najmä tým, že si to nemôže dovoliť (ekonomika). Kto je EKONOMIKA? Jasne napíšte, kto to je, aby sme vedeli, kto to je? Rečičky, že KDH naháňa veriace ovečky do chrámov sú na úrovni ich autorov, teda sa nimi ani nebudem zaoberať, lebo až tak nízko nie som schopný sa zohnúť. Teda politické prekáračky bez ohľadu na to, z ktorej strany prichádzajú argumenty, hovoria o tom, že nie je dôležitý občan a jeho blaho.

Zhodou okolností ten istý týždeň v utorok a stredu zasadala SAPN - Slovenská sieť proti chudobe, člen EAPN – Európskej siete proti chudobe. SAPN má veľa členov a viacerí prichádzajú do úzkeho kontaktu s rodinami, prípadne pracovníkmi, ktorí musia pracovať v nedeľu. Ak Jozef Balica, podpredseda OZ KOVO hovorí o tom, že priemer nadčasových hodín máme najvyšší v EÚ (asi 400 hodín za rok), tak to znamená, že pracovník odpracuje za rok dva mesiace naviac! Teda, keby sa táto práca aspoň trochu rovnomerne rozdelila, tak by sa výrazne znížila nezamestnanosť!

SAPN si dobre uvedomuje, že ľudsky dôstojná pracovná doba je predovšetkým o chudobe. Preto je aj zakladajúcim signatárom ESA – Európskej aliancie nedele. Preto v záveroch tohoročného Valného zhromaždenia je:

SAPN podporuje tézy 20. výročia IYF - Medzinárodného roka rodín vyhláseného OSN:

  • konfrontáciu s chudobou rodín;
  • zabezpečenie rovnováhy práce a rodiny (Work Life Balance);
  • podporu sociálneho začlenenia a solidarity medzi generáciami.

Zlepšiť rovnováhu zamestnania a rodinného života, ktorá je súčasne cieľom ILO (Medzinárodná organizácia práce) a ESA (Európska aliancia nedele) dosiahnuť ľudsky dôstojný pracovný čas.

SAPN sa hlási k princípom, pre ktoré bola založená ESA ako strešnej organizácie a je jedným zo zakladajúcich signatárov.

Ľudsky dôstojný pracovný čas sa dotýka širokého spektra pracovníkov, živnostníkov a ich rodinných príslušníkov. Sú to neúmerné nadčasy, neopodstatnená práca v nedeľu (spoločný deň v EÚ, keď sa v školách nevyučuje). Výskumy ukazujú, že nedodržiavaním primeranej pracovnej doby sa zvyšuje chorobnosť, úrazy, ekonomická neefektívnosť, ohrozená je stabilita rodín. Dochádza k likvidácii pracovných miest a v konečnom dôsledku vzrastu chudoby. Ukazuje sa, že ekonomické tlaky treba regulovať posilnením kapacity inšpektorátov práce, dôsledným dodržiavaním ZP a osvetou.

Keď hovoríme o zhodách okolností, tak v piatok ten istý týždeň bolo Valné zhromaždenie Allianz für den freien Sonntag – Aliancie za voľnú nedeľu s následným otvoreným zasadaním vo Viedni. Teda v Rakúsku, na ktoré sa často odvolávajú diskutujúci z obidvoch táborov na Slovensku. Program sa zaoberal právom na nedeľu v Európe a v Rakúsku. Zasadanie sa konalo v Komore robotníkov.

Hovorilo sa o dopadoch úplnej liberalizácie otváracích hodín v obchodoch v Európe (Grécko, Taliansko a Maďarsko). Výzvy v EÚ a vývoj a dopady na Rakúsko. Prezentovali sa podložené dôsledky z jednotlivých krajín, najmä „vytvorenie nových pracovných miest“, ako to prezentujú predstavitelia obchodných reťazcov, hoteliérov, majiteľov reštaurácií, teda pracovných miest, ktoré zarábajú na nich! Predstavitelia reťazcov nehovoria o likvidácii pracovných miest menších, rodinných obchodov najmä na vidieku, kde nie je reálne udržať sa voči konkurencii. Toto je pravá tvár liberálov.

Liberalizácia trhu, teda otvorené obchody 24 hodín denne a po celý týždeň ruinuje obchody na vidieku, ktoré sú menšie a ich cieľovou skupinou sú miestni obyvatelia. Nie sú schopní z ekonomických dôvodov zabezpečiť dlhšie otváracie hodiny. Okrem toho miestne obchody majú spravidla dodávateľov lokálnych producentov. Zatvorením obchodov strácajú odbyt a dôsledkom je ich nezamestnanosť. Vytvorenie nových pracovných miest je obľúbeným mýtom, naopak, realitou je strata.

Hovorilo sa o zmene správania sa obyvateľov, ktorý využívajú otvorené obchody na trávenie voľného času, ale nie na nakupovanie. 100 € bankovka v peňaženke sa otvorenou nedeľou nerozmnoží. Teda výsledný obrat nenarastie.

Argument, predsa otvorením v nedeľu umožníme pracovníkom si zarobiť, na základe praxe ukazuje sa problematickým. V Austrálii na nedeľné práce sa zaviedol príplatok 300% (teda nie ako u nás, býva maximálne 100%). Napriek tomu ľudia po počiatočnom nadšení odmietajú túto výhodu. Viacej si cenia voľný čas. Druhým dôsledkom takejto politiky je, že cena práce sa zvyšuje, neskôr sa hľadajú spôsoby ako odbúrať zdraženie. Naviac, postupne sa z práce v nedeľu stáva štandard a príplatky akosi sa stratia. Načo dávať príplatky, keď je to normálne? Na druhej strane skúste povedať zamestnávateľovi, že neprídete do práce. Teda nastáva voľba voľná nedeľa alebo zamestnanie.

Na zasadaní vo Viedni som upozornil, že problematika sa netýka len predaja v nedeľu, ale predovšetkým práce v priemysle, stavbách a pod. kde predovšetkým živnostníci a pracovníci malých firiem musia doháňať to, čo veľkí hráči nestíhajú. Okrem toho sú to neúmerné nadčasy, podľa údajov odborárov okolo 400 hodín za rok, čo znamená odpracované dva mesiace naviac. Keby sa táto práca rozdelila rovnomernejšie, tak o 1/6 by mohlo byť zamestnaných viac. Teda ľudsky nedôstojnú prácu by sme mali hodnotiť aj z týchto hľadísk. Preto je problematika ľudsky dôstojného času súčasťou programu SAPN.

Zaujímavý postoj predstavila pani Maria Gluchman z podnikového predstavenstva Billy (Rewe). Hovorila o podpore záujmov pracovníkov, zamestnancov, lebo len tak dosiahne sa spokojnosť a stabilita. Na moje prekvapenie ma oslovila slovensky. Slovenka z východného Slovenska, žijúca dlho v Rakúsku.

Ako je to na Slovensku?

Každý pracovník má právo na primeraný pracovný čas. Hovorí o tom Zmluva EÚ. Zákonník práce, §94 hovorí jasne: (1) Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky (2) Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. (3) V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch. Napriek tomu je tendencia stále okliešťovať práva zamestnancov. Na jednej strane všetci cítia, že treba chrániť zamestnancov, na druhej strane sa tvrdí, že ekonomika, obrat. Teda diktát kapitálu, teda úzkej vrstvy ľudí, ktorým nič nie je dostatočne dobré na to, aby mali pred tým rešpekt. A počúvame rozprávky o tom, ako máme možnosť zarobiť. Keď sú takí humánny, tak prečo tieto peniaze nerozdelia rovnomerne cez týždeň? Hádam nechcú tvrdiť, že sa viacej kúpi – kúpime len toľko, na čo nám stačí peňaženka. Robotníci pracujúci na stavbách, o tých sa nehovorí. A načo, tí sú predsa neviditeľní, však to sú živnostníci. Tých sa zákonník práce netýka.

Je zaujímavé, že argumentácia ohľadom voľnej nedele sa skĺzla do úrovne náboženského boja a zainteresovaní prijali túto ponižujúcu argumentáciu. Výrok pána poslanca za SaS Martina Poliačika, že ak by KDH vedelo presvedčiť všetkých veriacich, aby v nedeľu nenakupovali, obchody by zostali prázdne a zavreli by ich. Ak to však KDH nedokáže, nemalo by svoje videnie sveta vnucovať všetkým. Z jednej strany ide o demagógiu, z druhej strany je vidieť, že ako obyčajne, ide len o politický boj bez pripravenej serióznej argumentácie. Politikov zo Slovenska väčšinou pri akciách ESA akosi nevidieť, len vtedy, keď ide o voľby. Vtedy sa predbiehajú, nechajú sa fotografovať a opäť niekoľko rokov zostáva po nich ticho. Nik sa nepýta na názor odborárov, odborníkov či už podnikateľov, alebo tých, čo sa zaoberajú úrazovosťou, či chorobnosťou.

KDH argumentuje, že predaj v nedeľu je prejavom chudoby. Na ustanovujúcom zasadaní ESA – Európskej aliancii nedele pred niekoľkými rokmi som navrhol, aby sa nedeľná práca použila ako univerzálny indikátor chudoby. Lebo bohatý si môže dovoliť odmietnuť prácu v nedeľu. Ďakujem, že mi pomáhajú šíriť myšlienku.

Veľa sa hovorí o rodovej rovnosti. Čo má spoločné rodová rovnosť s prácou v nedeľu? Podľa údajov z Nemecka 59% pracovníkov v nedeľu sú ženy. Žien, chýbajúcich doma. Len toľko!

Úrazovosť pracovníkov pracujúcich v nedeľu je výrazne vyššia. Ukazuje sa, že aj u nás viaceré medializované smrteľné úrazy v stavebníctva boli zapríčinené únavou z prepracovania.

Náš zákonník práce ZP pomerne jasne hovorí o práci v nedeľu. Na otázku, ktorú poslal Klub mnohodetných rodín Inšpektorátu práce ohľadom monitoringu práce v nedeľu, teda dodržiavanie Zákonníka práce, dostal odpoveď, že pre nedostatok pracovníkov táto oblasť nie je monitorovaná. Pokiaľ štát bude mať takýto postoj, tak nemôžeme rátať s tým, že zamestnávatelia budú mať rešpekt pred zákonom. Teda budú zdierať. Našich synov, otcov, dcéry, matky, súrodencov. Týka sa to nás všetkých.

Na Slovensku je veľa veľkých hráčov, ktorí z rôznych dôvodov sú proti práci v nedeľu. Predstaviteľ obchodného reťazca Mounfield Ing. Ladislav Segiň hovorí o reálnych skúsenostiach po vyše ročnom zavretí obchodov v nedeľu – ekonomicky bolo nevýhodné mať obchody otvorené v nedeľu. Teraz sa nám obrat zvýšil. Teda nehľadajte za tým nič ideologické, len čistú ekonomiku!

JUDr. Martin Katriak, podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko mi napísal, že voľné nedele a sviatky je jednou z dlhodobých priorít skupiny COOP Jednota. Dodáva: Tržby v nedele a vo sviatky sú v potravinárskych predajniach minimálne, tak na úrovni 2 až 3 % z týždňa.

Jozef Zadňan, predseda Odborového združenia pracovníkov obchodu a cestovného ruchu: môžete nás uviesť ako organizáciu, ktorá má taktiež cieľ dosiahnuť zatvorenie obchodov počas nedieľ a štátnych sviatkov, čím by sa pracovný čas pre zamestnancov v obchode stal dôstojnejším. Takýto krok by podľa jeho slov pomohol predovšetkým zamestnancom v predajniach, ktorí by sa mohli počas voľných nedieľ a sviatkov venovať svojim rodinám. Zvlášť, keď v predajniach pracuje väčšina žien. Voľný čas pracovníka by nemal byť závislý iba na potrebách trhu, ale treba brať ohľad aj na zdravie a psychickú pohodu zamestnancov.

Odbory tvrdia, že je jedno, či si zákazník kúpi tovar cez sviatok, pred ním či po ňom. Pretože obsah jeho peňaženky určený na spotrebu je rovnaký.

Veľa osvetľuje postoj ďalšieho veľkého hráča na trhu: Tesco Stores SR. Udáva, že nedeľa tretím najrušnejším dňom v týždni. Sústreďuje sa na impulzívne nákupy, neplánované nákupy toho, čo spotrebiteľ nutne nepotrebuje. Samozrejme pridáva sa argument, že by to poškodzovalo slovenskú ekonomiku cez straty na DPH a daňových príjmoch. Na zasadaní vo Viedni som položil otázku do pléna, ako je to možné, že veľké reťazce sú poslušné vo svojich materských krajinách a bez reptania sa podriaďujú zákonom. O to viac sú agresívne v postkomunistických krajinách. Práve na chovanie Tesco Stores SR sa sťažujú najviac. Preto ich argumentácia – ekonomika – jasne hovorí o tom, kto je tá ekonomika a kto musí zarábať – no predsa reťazec.

Populistický argument, zatvorme všetko, aj nemocnice, železnice a čerpadlá popri cestách je smiešny. Áno, aj tam pracujú ľudia. Ľudia, ktorí majú rodiny. Títo pracovníci tiež podliehajú únave. Ich pracovná doba musí byť regulovaná, nesmú byť ponechaní na svojvôľu zamestnávateľov.

 

Ako ďalej? Možností je viac, len či si občania uvedomia, že voľná nedeľa a ľudsky dôstojný čas je o nich samých, o ich rodinách. Nie politici, ani zamestnávatelia, ale občania. Preto očakávam diskusiu. Lebo krčma je najlepším miestom na získavanie argumentov.

 

Stanislav Trnovec, zakladajúci člen ESA, SAPN a KMR

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?