10 rokov v Únii, čas bilancovať

Autor: Stanislav Trnovec | 1.5.2014 o 18:38 | Karma článku: 5,83 | Prečítané:  183x

10 rokov nie je veľa. V dejinách to nie je nič. Na druhej strane ani jedna svetová vojna netrvala 10 rokov. Našťastie! Ak by bola vojna, tak 10 rokov by bolo peklo na zemi. Spoločne sa pozrime dozadu, ale aj dopredu.  

Najprv čo vlastne EÚ je a aké jej je poslanie. Európska únia je živý organizmus, ktorý vznikol po II. svetovej vojne ako odpoveď na doterajšie hrôzy vojen. Najväčší rivali - Nemecko a Francúzsko sa dohodlo na spoločnom obchode so železom a uhlím. Dobrý začiatok - na obchode sa dá najľahšie dohodnúť. Pridávali sa témy, pridávali sa partneri, dnes sme svedkami veľkej krajiny, kde sa dá cestovať hore dolu, ale aj vo veľkej časti na to nepotrebujeme hranice. To, že niektoré krajiny EÚ nie sú v Shengene ukazuje na to, že sa rešpektuje osobitosť a želanie členskej krajiny. Na druhej strane stačí nám mať v peňaženke tie isté peniaze. S tými istými peniazmi sa ľahšie obchoduje. Aj to je jednou s výhod maličkého Slovenska, že má tie isté peniaze ako väčšina členských krajín.

Desať rokov sme členmi Európskej únie. Keď sme pred 10 rokmi vstupovali do EÚ, tak sme naskočili do posledného vozňa dlhého vlaku. Prístupové konanie bolo poznačené mečiarizmom, jeho váhaním, na ktorú stranu sa prikloníme, či ku konglomerátu vedeného Ruskom, alebo ukážeme Rusku chrbát a prikloníme sa k Bruselu. Toto konanie nám musí byť mementom, lebo vidíme, že Rusko sa spamätáva z rozpadu a zosilnelo natoľko, že veľmi vrčí, ak náhodou niekto chce uniknúť spod jeho ochranného plášťa.

1. mája 2004 sme sa stali spolu s ďalšími 10 krajinami okolo nás členmi zoskupenia, ktoré malo do vtedy 15 členov. Veľké sústo, ktoré prinieslo veľa očakávania, otázok, ale aj veľa odpovedí. Nadšenie medzi obyvateľmi Slovenska bolo najväčšie spomedzi všetkých, ktorí stihli splniť prístupové podmienky. Niektoré podmienky boli ponižujúce, niektoré podrážajúce našu ekonomiku, niektoré poplatné dobovým tendenciám. Jednou z nich bolo odstavenie fungujúcej, renovovanej atómovej elektrárne V1 v Bohuniciach. Podobne sú to dotácie do poľnohospodárstva. Na druhej strane stále spievame o eurofondoch. Táto téma je veľmi horúca, trochu sa pri nej zastavím.

Eurofondy majú vždy najmenej dvoch partnerov - poskytujúceho a poberajúceho. Okrem toho je tu ešte jeden, na ktorého sa akosi zabúda - sú to všetky krajiny, ktoré prispievajú do spoločného hrnca 1% HDP. Eurofondy sú určené na vyrovnanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi. Preto bratislavský región nedostáva, ale stredné a východné Slovensko dostáva. Výkonnosť bratislavského regiónu je natoľko veľká, že iba niektoré oblasti sú podporované, ako napr. doprava. Otázka znie, či sa tešiť, že Bratislava je na tom tak dobre, alebo ako väčšina, nariekať.

Keď rozdelíme krajiny podľa výkonnosti ekonomiky, môžeme hovoriť o čistých plátcoch, teda krajinách, ktoré len dávajú, ďalej o poberateľoch, ktorí len dostávajú a potom o zmiešaných. My zatiaľ patríme k poberateľom. Len dokedy? Ak budeme využívať poskytovanú pomoc dobre, hospodárstvo sa naštartuje, budeme mať cesty, železnice a všeličo iné. Pri tom sa budeme postupne meniť na plátcu. Nemôžeme počítať s tým, že EÚ nám bude pomáhať do nekonečna.

Národné bohatstvo, ktoré sme spoločne vybudovali za predošlého režimu malo tvoriť základ pre dôchodky, pre rozbeh. Privatizáciou sme nenávratne stratili dosah naň. Vytvárali sme „slovenskú kapitálovú vrstvu", aby sme veci rozpredali, alebo neznalosťou nechali vyjsť na zmar.

Podobne, ako sme prešustrovali veľkú časť národného majetku, ktorý sme vytvárali my, občania, tak teraz stojíme pred tým, ako budeme narábať s poskytnutou pomocou. Nevyčerpané fondy, predražené diaľnice, z ktorých sa financovalo všeličo podľa straníckeho trička miestnych starostov, pozastavené financovanie, zrušenie železničného napojenia na medzinárodnú sieť na jednej strane končiacej v Paríži a na druhej strane nákup električiek pre Bratislavu namiesto perspektívneho riešenia železničného tunela pod Dunajom, to je tiež výsledok našej neschopnosti.

Smejeme sa z predpisov EÚ, aké majú byť krivé banány (lobbing v prospech exteriérnych území Francúzska), nerobíme oveľa horšie veci pre nás, občanov Slovenska? Protikorupčná správa Európskej únie z roku 2013 ukázala, že korupcia pretrváva vo všetkých 28 členských štátoch Európskej únie. http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/0060f4f133/Ethics-and-transparency.html

Verejné obstarávanie je aktivita štátu, ktorá je bola vždy citlivá na korupciu a podvody. Čím väčší obnos, tým viac priťahuje pozornosť a je väčší korupčný tlak. V roku 2008 bola odhadovaná celková hodnota zmlúv verejného obstarávania v Európskej únii na približne 15 percent Európskeho HDP (€1,7 bilióna). Špeciálnu pozornosť treba venovať transparentnému a efektívnemu využitiu európskych fondov. Podľa prieskumu Eurobarometra o korupcii, viac ako polovica (52%) európskych občanov neverí, že Európske inštitúcie pomáhajú znížiť úroveň korupcie v Európe. Súčasne 70 % európskych občanov myslí, že v inštitúciách existuje korupcia.

Čo znamená pre nás EÚ? Nie je to len korupcia, alebo ekonomická kríza, či kríza rodín. Nie sú to len homosexuálne manželstvá, alebo feminizmus, či nezamestnanosť alebo pád bánk. Mnohí už len pri spomenutí niečoho z tohto sú nešťastní a vidia iba valiacu sa hrôzu zo Západu. Treba oveľa viac si všímať príčiny tohto stavu, ako dôsledky. To, že niečo vzniká, je iba reakcia na potrebu riešiť tieto otázky. Potrebný je dialóg, vzájomné akceptovanie, rešpektovanie dohodnutých kompetencií. Dlho upozorňujem na stálu snahu porušovať národné kompetencie zo strany poslancov EÚ. Dokonca idú tak ďaleko, že napádajú nástroj petície, keď sa ukazuje, že občania sa zmobilizovali a idú „pristrihnúť krídla" ekonomickým kruhom (voda a manipulácie sa ľudskými plodmi).

Nevidia, alebo nechcú vidieť, že na území EÚ, ktoré sa postupne zväčšuje pristupovaním krajín, sa od vzniku EÚ neviedla vojna. Nechcú vidieť, že reálne sa znížila chudoba (relatívna zostala, naopak sa zvýšila, ukazuje na vznikajúce rozdiely v jednotlivých krajinách), výrazne sa pomohlo zaostávajúcim krajinám, dokonca dôsledky ekonomickej krízy sa začína dariť postupne odstraňovať (Írsko, Portugalsko, dokonca Grécko!), nastal veľký technologický pokrok prejavujúci sa napríklad v podstatnom zlepšení kvality ovzdušia.

Mojim cieľom nie je písať ódy na EÚ. Tak isto ju preklínať. Mojím cieľom je otvoriť sa voči skutočnosti, že sme integrovaná krajina do veľkého celku, ktorý nás chráni a voči ktorému máme aj povinnosti. Väčšina záležitostí sa rieši spoločne, podľa EAPN (Európska sieť proti chudobe) až 80% schváli Európsky parlament, preto treba prejaviť zodpovednosť a treba ísť voliť svojich zástupcov. Treba voliť nie tých politikov, ktorí hovoria, čo urobia, keď budú zvolení, predsa mali na to už dosť času. V celej EÚ vznikajú platformy, ako sú u nás Obyčajní ľudia, ktorí dávajú priestor neobyčajným ľuďom, odborníkom, ktorí už dokázali, že sú schopní veci riešiť.

24. máj je zanedlho. Zodpovední voliči majú priestor uplatniť svoje právo spolurozhodnúť o tom, kto ich bude zastupovať. Nenechajme si vziať toto právo!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?