Lisabonská zmluva vytvorila nástroj pre aktívnu účasť občanov na vládnutí. Tento nástroj sa použil pri iniciatívu európskych občanov, "One of us (jeden z nás)". Iniciatívu podporilo podpísaním asi 1,2 miliónom občanov EÚ, hoci ešte nie je ukončené obdobie zbierania podpisov, ktoré trvá do konca októbra. O to viac prekvapuje, že pred koncom obdobia podpisovania Európsky parlament plánoval prijať 22. októbra 2013 Správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví.
Ak je toľko propagovaná možnosť spoluvládnutia občanov a preto vytvorené nástroje sú myslené vážne, potom zvolený postup je výsmechom alebo dokonca sa dá chápať ako politická provokácia demokracie.
Utorok 22. októbra Európsky parlament zaujal stanovisko k otázke ľudskej dôstojnosti. Hlasovaním vrátil uznesenie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a späť do Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Poslanci Európskeho parlamentu jasne ukázali, že nie sú ochotní ďalej pracovať s vágnymi pojmami a ako to oni nazvali, že hlasovacie odporúčania k tejto téme boli falšované. Jeden z nich vyhlásil „Apelujem na kolegov, aby nepodliehali takýmto praktikám“ iný „Každý poslanec má v takýchto citlivých témach hlasovať podľa vlastného vedomia a svedomia“.
Podľa UNFPA a WHO 287 000 žien zomiera každý rok na komplikácie v súvislosti s tehotenstvom a narodením dieťaťa. Toto je jasne napísané v Správe (Estrela Report). Potrat v žiadnom prípade neprináša riešenie. Potrat je technický prostriedok riešenia ľudského problému, nenahrádza plno potreby ženy a dieťaťa. V skutočnosti ženy zomierajú, lebo nemajú prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, či už pred alebo po pôrode.
Aké riešenie si zvolí EÚ?
Je pozitívne, že problematika náhradného materstva je riešená s dôrazom na to, že sa "ženské telo a telo dieťaťa vníma ako produkt, čo predstavuje hrozbu pre telesnú integritu a ľudské práva žien"(§ 9).
(It is positive that the issue of surrogacy motherhood is addressed with an emphasis on “the commodification both of women’s bodies and children, and represents a threat to the bodily integrity and human rights of women”(§ 9).)