Kto je Fr. Joseph Wresinski?
Poznajúc chudobu Fr. Joseph Wresinski organizoval pomoc pre ľudí žijúcich v krajnej chudobe po druhej svetovej vojne. Ako katolícky kňaz sa pri svojej pastoračnej činnosti zameral na tých, ktorí pre svoju chudobu boli vylúčení zo spoločnosti. Jeho spôsoby boli neobvyklé a práca sršala nezvyklými nápadmi. Bol známy ako slaninový páter (podobné metódy začali používať kňazi aj v iných krajinách). Spracoval aj koncepciu spoločnosti bez exklúzie založenú na práci na poli ľudskej činnosti, civilizácie s príspevkom všetkých ľudí a poskytovaným blahom.
Založil v roku 1957 Medzinárodné hnutie ATD Fourth World. Napísal správu Grande pauvre et precario économique et Sociale (Chronická chudoba a sociálny a ekonomický nedostatok), ktorý bol určený pre Francúzsku hospodársku a sociálnu radu (French Economic and Social Council). Fr. Joseph Wresinski bol členom tejto rady. Rada prijala dokument, ktorý sa stal základom práce v tejto oblasti, ktoré vykonala Komisie OSN pre ľudské práva , Európska únia a Rada Európy. Tvorí aj základ zákona proti sociálnemu vylúčeniu, ktorý bol prijatý vo Francúzsku v júli 1998.
Medzinárodný deň odstránenia chudoby bol vyhlásený na základe zhromaždenia, ktoré sa konalo 17. októbra 1987 v Paríži na podnet Fr. Josepha Wresinského. Viac ako 100 tisíc ľudí sa zišlo pripomenúť si obete extrémnej chudoby, násilia a hladu. V decembri 1992, Valné zhromaždenie OSN oficiálne vyhlásilo tento deň za Medzinárodný deň za odstránenie chudoby uznesením č. 47/196 z 22. decembra 1992.
Témou tohoročného Medzinárodného dňa chudoby je „Spoločným úsilím dosiahnuť svet bez diskriminácie“.
Na Miléniovom summite v roku 2000 sa poprední predstavitelia krajín zaviazali do roku 2015 znížiť počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe. Aká je situácia na Slovensku? Vyberám z dnešného Vyhlásenia Slovenskej siete proti chudobe k Medzinárodnému dňu boja proti chudobe
17. október, Svetový deň boja proti chudobe, si pripomíname v čase, keď ľudia na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách zažívajú čoraz častejšie neistotu a zhoršovanie životných podmienok. Na Slovensku rastie podiel osôb ohrozených peňažnou chudobou (13,2%) a materiálnou depriváciou (22,7%).1 Podľa zisťovania EU SIC 2012 rastúcej príjmovej chudobe čelia najmä jednorodičovské domácnosti (každá štvrtá domácnosť), domácnosti s troma a viac deťmi (každá tretia domácnosť) a domácnosti nezamestnaných (takmer každá druhá domácnosť). Materiálnou depriváciou sú najviac ohrození seniori (vyše 27%).2 Viac ako tretina slovenských domácností pociťuje veľkú záťaž nákladmi na bývanie či splácanie pôžičiek a úverov.
Hranica chudoby podľa zisťovania EU SILC 2012 (346 eur mesačne pre domácnosť jednotlivca) prevyšuje súčasnú výšku čistej minimálnej mzdy a je takmer 150 euro vyššia ako životné minimum a suma dávky a príspevkov, ktoré jednotlivec môže získať v systéme pomoci v hmotnej núdzi. Tento zahanbujúci rozdiel prezrádza, že reformy sociálneho systému sa na Slovensku robia bez prihliadania k životným nákladom a potrebám a že na Slovensku chýba predstava o minimálnych životných štandardoch, ktoré by civilizovaná spoločnosť mala garantovať každému svojmu členovi.
V situácii, keď vzniká málo pracovných miest a na jedno voľné miesto pripadá takmer 62 nezamestnaných je pokrytectvom odporúčať zamestnanie sa ako jedinú cestu z chudoby. Slovenská sieť proti chudobe považuje chudobu za zlyhanie spoločnosti a prejav slabnúcej politickej vôle presadzovať ideály slobody, rovnosti a sociálnej spravodlivosti. Rastúca chudoba je aj dôsledkom zabúdania na historickú skúsenosť, že mier a stabilita sa nedajú udržať v spoločnostiach, ktoré veľkej časti obyvateľstva odopierajú právo na dôstojný život.
Kompletný text vyhlásenia (trochu menej zeditovaná verzia) je na stránke Slovenskej Siete Proti Chudobe: http://sapn.sk/liferay/web/slovenska-siet-proti-chudobe