Vitajte pán prezident Hollande u nás, cíťte sa ako doma!

Autor: Stanislav Trnovec | 5.10.2013 o 11:07 | (upravené 5.10.2013 o 13:12) Karma článku: 8,68 | Prečítané:  742x

Prezident Francúzska Hollande má prísť koncom októbra na Slovensko. Možno aj pomôcť presadzovať reformy, ktoré u neho doma narážajú na stále silnejúci odpor verejnosti. Hollande nie je dobrý ekonóm, lebo začína šetriť tam, kde by mal naopak investovať.  Kde sa francúzsky prezident Hollande mýli, ale aj zavádza iných? Rozhodol sa otvorene bojovať proti doterajšej vyššej pôrodnosti tvrdiac, že viac pôrodov znamená viac nezamestnaných.

Nezamestnanosť mladých a pôrodnosť Vysoké pôrodnosti nevedú k vyššej nezamestnanosti mladých, práve naopak idú súbežne skôr s nižšou mierou nezamestnanostiNezamestnanosť mladých a pôrodnosť Vysoké pôrodnosti nevedú k vyššej nezamestnanosti mladých, práve naopak idú súbežne skôr s nižšou mierou nezamestnanosti

To, kde si celá Európa z Francúzska doteraz brala vzor, bola rodinná politika. Stálym cieľom Hollandových útokov a „reforiem“, teda bratia sa stala rodinná politika. Nejde len napr. o reálne zrušenie podpory mnohodetných matiek, teraz už dostávajú len metál, za ktorý si už nič nekúpia a ani ho nenatrú na chleba deťom.

Vysoká pôrodnosť vedie k vyššej nezamestnanosti. Francúzsky prezident Hollande uviedol vysokú pôrodnosť vo Francúzsku ako dôvod pre vysokú nezamestnanosť [1]. Výrok potvrdzuje, že ide o ideológiu, lebo keby mal dobrých poradcov, tak by to nerobil.

Francúzi boli vždy hrdí na ich relatívne vysokú pôrodnosť a videli v tom silu ich krajiny – práve v porovnaní s Nemeckom, chudobnejším na pôrody. V Nemecku sa už dlho snažia podporiť rodiny s deťmi, lebo dôsledky nízkej pôrodnosti pociťujú zamestnávatelia, ktorí sa sťažujú na nedostatok mladých odborníkov a ktorý sa bude v budúcnosti ešte viac vyostrovať. Natoľko, že ovplyvňuje konkurencieschopnosť. Európska komisia požaduje od členských krajín podporu pôrodnosti, aby sa zvýšila zamestnanosť a konkurencieschopnosť. Cieľom je, že Európa sa mala– taký je sľub Lisabonskej stratégie – stať najkonkurencieschopnejším hospodárskym priestorom sveta[2].

Veľké plány, ale aká je realita? Eurozóna trčí v trvalej kríze. Recesia v južnej Európe vedie k nezamestnanosti mladých ľudí: v Grécku a Španielsku len 15% mladých má vzdelávacie alebo pracovné miesto[3]. Aby sa vyhli nezamestnanosti, sedí ich čím ďalej viac stále dlhšie v školských alebo vysokoškolských laviciach – vysoké „akademické kvóty“ tak formálne zlepšujú hrozivé čísla krízy na pracovnom trhu. Ako mi minule hovorila študentka Zuzka, študujúca v Andalúzii v Španielsku, že päť, šesť študentov si prenajme byt a „študuje“. Alebo keď si nemôžu dovoliť vlastný byt, zostávajú bývať v rodičovskom dome, ktorí sami často idú finančne na doraz. Založenie vlastnej rodiny? Neprichádza do úvahy. Páry odkladajú narodenie detí na „lepšie časy“, ktoré potom snáď nikdy neprídu. V dôsledku krízy pôrody klesajú. Príkladom je Portugalsko, kde nezamestnanosť za krátke obdobie stúpla viac ako trojnásobne a súbežne s tým klesol počet pôrodov (2012) na historicky najnižší stav[4]. Recesia a kríza pracovného trhu ovplyvňujú teda pôrodnosť.

Štatistické dáta sú jednoznačné a aj na prvý pohľad pochopiteľné. Dáta ukazujú, že vyššie miery nezamestnanosti v Európe negatívne korelujú s pôrodnosťou. Naopak, kde je vyššia pôrodnosť, tam nižšia nezamestnanosť[5]. Hollande usudzuje teda úplne nesprávne, keď sa pokúša nezamestnanosť vo Francúzsku zdôvodniť vysokou pôrodnosťou. Relatívne vysoká pôrodnosť môže harmonizovať s nízkou nezamestnanosťou, dokonca aj medzi mladými, na to poukazujú príklady Holandska a Dánska. Nedá sa hľadieť len na aktuálnu mieru pôrodnosti, lebo malé deti si nehľadajú prácu. Prácu hľadajú obzvlášť mladí ľudia, ktorí sa narodili pred 20 alebo 25 rokmi. Porovnávať treba pôrodnosť zo začiatku 1990-tych rokov s aktuálnymi mierami nezamestnanosti. Obraz zostáva rovnaký tam, kde je vyššia pôrodnosť, tam je výrazne nižšia miera nezamestnanosti a to platí aj pre nezamestnanosť mladých[6].

Pôrodnosť teda nevysvetľuje, prečo vo Francúzsku je zamestnaných menej ako 30% mladých (15-24 ročných), zatiaľ čo v Holandsku je to viac ako 60% mladých[7]. Prečo je teraz situácia na trhu práce vo Francúzsku tak výrazne horšia ako – tiež v demograficky podobnom Holandsku? Podstatným dôvodom je nadmerná regulácia pracovného trhu. Sťažuje nielen vytváranie nových pracovných pozícií vo všeobecnosti, ale komplikuje prácu na čiastočný úväzok, ktorá prispieva v Holandsku ako aj v Nemecku smerodajne k priaznivejšej možnosti sa zamestnať. Nadmerná regulácia je odôvodnená v hlboko zakorenenom etatizme, ktorý nedôveruje trhovej súťaži a namiesto toho očakáva sociálne blaho od štátu. Preto ďalej rastie štátny aparát, hoci už dnes podiel štátu má špičkové hodnoty[8]. Nie je len omnoho väčší ako v Nemecku alebo Holandsku, ale dokonca predstihuje aj Švédov, ktorí od 1990-tych rokov ich sociálny štát rozsiahlo reformovali. Francúzska vláda nemieni vykonať reformu. Hľadá vinu za jej problémy radšej u druhých – buď u detí alebo v zdanlivom „diktáte úspor“ Nemcov.

Teda vitajte pán prezident Hollande u nás, cíťte sa ako doma, berieme si vás za vzor!

S použitím materiálov I-daf. Dáta sa dajú stiahnuť na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu

 



[1] http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/kritik-an-francois-hollande-geburten-sind-gut-fuer-das-wachstum-12576416.html

[2] Ohľadom Lisabonskej stratégie a pokračujúcej stratégie „Europa 2010“: http://www.i-daf.org/aktuelles/aktuelles-einzelansicht/archiv/2013/01/08/artikel/absurdes-aus-bruessel-planen-gegen-vernunft-und-wirklichkeit.html

[3] porovnaj: http://www.i-daf.org/aktuelles/aktuelles-einzelansicht/archiv/2013/07/18/artikel/denkfehler-in-bruessel-warum-es-weniger-arbeitslose-jugendliche-gibt-als-immer-behauptet-wird.html. Pozri najmä „Erwerbstätigkeit von Jugendlichen in Europa“.

[4] porovnaj: nezamestnanosť: http://www.i-daf.org/aktuelles/aktuelles-einzelansicht/archiv/2013/04/05/artikel/euro-und-arbeitslosigkeit-alternativen-gesucht.html.  pôrodnosť: Lidia Tome and Filipe Ribeiro, University of Évora, Portugal The demographic Change in Portugal, prednáška 6.3.2013 na výročnom zasadaní Deutschen Gesellschaft für Demographie in Berlin (nezverejnená)

[5] porovnaj:  „Arbeitslosigkeit und Fertilität in Europa I“.

[6] „Arbeitslosigkeit und Fertilität in Europa II“ ako aj nezamestnanosť mladých a fertilita

[7] porovnaj: „Erwerbstätigkeit von Jugendlichen in Europa“, in: http://www.i-daf.org/aktuelles/aktuelles-einzelansicht/archiv/2013/07/18/artikel/denkfehler-in-bruessel-warum-es-weniger-arbeitslose-jugendliche-gibt-als-immer-behauptet-wird.html

[8] porovnaj: http://de.wikipedia.org/wiki/Staatsquote vrátane grafu „Sozialausgaben: Zuwächse in Frankreich und Südeuropa – Konsolidierung in Deutschland“ (zobrazenie) v: http://www.i-daf.org/aktuelles/aktuelles-einzelansicht/archiv/2013/08/01/artikel/nachhaltig-gespart-hat-vor-allem-deutschland-staatsverschuldung-sozialausgaben-und-die-eurokrise.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?